Vážený klient.
Vláda Slovenskej republiky prijala dňa 22. októbra uznesenie č. 678 k návrhu na rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020.
Predmetné uznesenie upravuje opatrenia týkajúce sa obmedzenie pohybu a pobytu zákazom vychádzania (uznesenie vlády, ktoré bude upravovať obmedzenie pohybu a pobytu od 01. novembra 2020 ešte nebolo vydané, budeme analogicky vychádzať z už prijatých opatrení).
Podmienky spracúvania osobných údajov v podmienkach zamestnávateľa sú úzko späté s právnym aspektom realizácie pracovnoprávnych vzťahov, pričom je nevyhnutné pri ich spracúvaní postupovať v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), v spojení so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.
Určenie rozsahu spracúvaných osobných údajov je závislé na postupoch, ktoré zamestnávateľ zvolí pri realizácii pracovnoprávnych vzťahov. Pre účely lepšieho pochopenia pracovnoprávnych vzťahov a s tým súvisiacich práv a povinností na strane zamestnávateľa aj zamestnanca sme spolupracovali s odborníkom na pracovnoprávne vzťahy doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.
Zamestnávateľ sa môže stretnúť s dvoma základnými situáciami:
1. zamestnanec po plošnom testovaní nastúpi do práce;
2. zamestnanec sa dobrovoľne nezúčastní plošného testovania – musí postúpiť 10 dňový sprísnený režim zákazu vychádzania (nejde o karanténne opatrenie, na zamestnanca sa nepozerá ako na osobu, ktorá je potencionálnym rizikom ohrozujúcim zdravie).
Aké osobné údaje môže zamestnávateľ od zamestnanca vyžadovať:
- zamestnanec je povinný, v súlade s ustanovením § 144 Zákonníka práce oznámiť zamestnávateľovi bezodkladne vznik prekážky v práci na strane zamestnanca; zamestnávateľ tak bude spracúvať informácie týkajúce sa, aj keď nepriamo, dobrovoľného rozhodnutia zamestnanca nezúčastniť sa testovania v súvislosti s prekážkou v práci. Pôjde o plnenie zákonných povinností zamestnávateľa v súvislosti s realizáciou pracovnoprávnych vzťahov, mzdových náležitostí a účtovníctva. Lehota bude rovnaká, ako máte zadefinovanú v záznamoch o spracovateľských činnostiach (spravidla 10 rokov);
- zamestnávateľ môže žiadať od zamestnanca informáciu o jeho prítomnosti na pracovisku po plošnom testovaní vopred, aby vedel plánovať rozvrh práce;
- zamestnávateľ môže zamestnancovi, ktorý musí postúpiť sprísnený režim zákazu vychádzania na 10 dní, nariadiť prácu z domu (home office), ak to charakter práce umožňuje; v tej súvislosti je potrebné zamestnanca riadne poučiť o pravidlách práce z domu, o bezpečnosti informácií a možných rizikách. Z pohľadu ochrany osobných údajov je zamestnávateľ povinný zabezpečiť potrebné pracovné prostriedky, vybavené prvkami ochrany (antivírusový systém, šifrovanie disku a pod.), bezpečný prístup do informačných systémov na diaľku (ideálne prostredníctvom VPN). Postupujte v súlade s bezpečnostnou politikou.
